Čítanie
 
Home arrow Projekty arrow Učiť sa vždy treba
Učiť sa vždy treba Tlačiť E-mail
Báseň Školy, ktorej to už myslí

 

Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prosím,

podeliť sa s myšlienkami, ktoré v hlave nosím.

Hmíri sa mi ich tam veľa, aby som ich nezmotala,

radšej som si všetky slová tu na papier upratala.

 

Či sme starší a či mladí, školenie sme mali radi.

Vďaka všetkým lektorkám za ich trpezlivosť,

v niektorých chvíľach už možno mali toho dosť.

My sme sa však snažili, chceli sme byť dobrí žiaci

a žiakom sa nie vždy to, čo aj učiteľom páči.

 

Otázky sme dávali, odpovede hľadali.

Metód sme prebrali dosť, našim žiakom pre radosť.

Situačné, inscenačné aj myslenie EUR, dosť sme mali na výber.

Evokácia motivovala, myslenie uľahčovala.

Štyri znaky sme dávali, na papier zapisovali.

Niečo vľavo, niečo vpravo, všetko sme zvládali hravo.

Záujem sme prejavili a dobre sa pobavili.

Po čítaní reflexia vedomosti preverila,

spojila ich s poznaním i s kritickým myslením.

 

Kognitívne činnosti i nové vedomosti,

hranie rol a premýšľanie, počúvanie, prežívanie.

Vyšší stupeň myslenia núkal rôzne riešenia.

Len pri správnych postupoch k rozhodnutiu môžeš prísť.

Ktoré sú to? Počúvaj a za uši si ich píš.

Lineárne, sekvenčné, k tomu štrukturované,

logické, analytické, cieľovo orientované.

 

Nápadité plagáty, výtvory v skupinách,

odľahčenie na chodbe pri zaujímavých hrách.

Cennejšie bláznovstvá múdrych ako múdrosť bláznov,

to je výrok od Voltaira – aj keď nejeden sa vzpieral,

užili sme si zábavy, každý z nás sa rád zabaví.

 

Pisateľská dielňa dopredu nás postrčila.

Stratégiu i praktiky na nás všetkých preverila.

Tvorili sme, písali i verše skladali.

Zhlukovali, sieťovali, pekné slohy vymýšľali.

Brainstormingová búrka vytriasla z nás, čo sa dalo.

V skupinách sa príjemnejšie rôzne texty písať dalo.

Uvoľnená atmosféra, príma klíma, viac riešení.

My sme boli do písania vždy a všetci zapojení.

 

Bloomovu taxonómiu sme oprášili.

Aj na inom školení sme sa s ňou už zoznámili.

Už Komenský tvrdil – nestačí len rozum, kde nieto mravnosti.

Snažíme sa žiakov aj my viesť ku cnosti.

Často sme do duší detí nazerali

vďaka aktivitám, ktoré ste nám dali.

S rodičmi občas ťažká je reč,

triedna či triedny, dobre vieš.

Bariéru treba prelomiť, spoločné vzťahy vytvoriť.

Rodičov treba osloviť, do spolupráce zapojiť.

Partnerstvo a spolupráca – dobré dobrým sa opláca.

 

Ja som presvedčená, že toto školenie

nedá priestor v škole už na leňošenie.

Zúročíme všetky nové vedomosti,

budeme mať so žiakmi samé dobré skúsenosti.

My sme predsa Škola, ktorej to už myslí,

možno neprajníkom aj proti ich mysli.

Kráčame cestou za múdrosťou, dosiahneme ju skúsenosťou.

To je tá cesta najťažšia, pre pedagóga najkrajšia.

 

Požičiam si výrok múdreho Sokrata,

nejedna myšlienka jeho sa mi ráta.

Ak chceš hýbať svetom, tak začni od seba.

Čo z toho vyplýva? Učiť sa vždy treba.

 

Iveta Martanová

ZŠ s MŠ, Liptovský Hrádok

(Škola bola zapojená do projektu Škola, ktorej to myslí v šk. Roku 2008/2009)