Čítanie
 
Home arrow Projekty arrow Ako myslia v Prievidzi
Ako myslia v Prievidzi Tlačiť E-mail
Rozhovor s pani riaditeľkou na ZS, Malonecpálska v Prievidzi.

Milan Hosťovecký

 

Pani riaditeľka odmieta pracovný stereotyp

 

 

Keď v apríli minulého roka prišla mailovou poštou na adresu Základnej školy Prievidza, Malonecpalská ulica Výzva na predkladanie žiadostí v rámci projektu „Škola, ktorej to myslí“ od Združenia Orava pre demokraciu vo vzdelávaní, Danielu Vojačekovú, riaditeľku školy táto ponuka hneď oslovila.

 

Pani riaditeľka, čo vás na tejto výzve najviac zaujalo?

 

 Predovšetkým to boli ciele obsahového zamerania, ktoré boli jasne stanovené: predovšetkým zvýšiť kapacitu učiteľov rozvíjať schopnosť mladých ľudí samostatne učiť sa a myslieť, ďalej poskytnúť pedagogickým kolektívom škôl vzdelávací program, ktorý prehĺbi, rozvinie a rozšíri odborné pedagogické vedomosti a zručnosti pedagógov, ako aj podporenie komunikácie a spoluprácu medzi učiteľmi a napokon podporenie komunikácie a spolupráce školy, rodiny a širšej verejnosti. Totižto z rôznych výstupov, meraní a ankiet bolo zistené, že žiaci vo všeobecnosti majú problémy s analyzovaním textu a jeho aplikáciou v praxi, dosť často nedokážu obhájiť svoj názor a tým ich komunikačná aktivizácia klesá. Toto všetko konštatujem aj napriek tomu, že už predtým sme tieto nedostatky riešili postupným zavádzaním  inovatívnych stratégií a vyučovacích postupov. Školská anketa, ktorá smerovala k tvorbe  školského vzdelávacieho programu ukázala, že približne 90 percent respondentov z radov pedagógov, rodičov a žiakov nechce meniť program školy, ale naďalej ho inovovať! Napríklad aj vzdelávaním, využívaním foriem a metód práce, ktoré v súlade so štátnym, a teda následne i školským vzdelávacím programom budú viesť k rozvíjaniu samostatného učenia sa žiaka, ku kritickému mysleniu, k aktivitám, kde bude menej memorovania a viac praxe, ale aj ku vzájomnej spolupráci medzi učiteľmi, rodičmi a žiakmi.

 

Aké kroky nasledovali ďalej?

 

Spracovala som projekt, ku ktorému bolo treba získať kladné stanovisko zriaďovateľa a rady školy. S jeho obsahom som oboznámila pedagogický kolektív, ktorý bol tejto myšlienke naklonený. Vyjadril sa nielen ústne, ale aj písomným stanoviskom cez jednotlivé predmetové  komisie a metodické združenia. Takto kompletne spracovaný materiál sme poslali vyzývateľovi projektu. Veľmi nás potešilo, keď nám Združenie Orava oznámilo, že naša škola bola úspešná a vlastne v Trenčianskom kraji boli vybraté  do projektu  len dve školy.

 

Kedy ste začali s realizáciou projektu a aký bol jeho časový obsah?

 

Do jeho realizácie sme sa pustili 26. septembra 2008. Spočiatku nám nebolo všetko jedno, veď vzdelávanie bolo určené na osem pracovných dní: päť piatkov po šesť hodín popoludní a raz desaťhodinové stretnutie počas víkendu. Okrem toho nás čakali aj praktické úlohy, čo je dohromady 60 hodín. Program sa nám zdal byť časovo dosť obtiažny, no išli sme do toho, lebo bol obsahovo veľmi zaujímavý.

 

 

 

 

Čo bolo obsahom vášho vzdelávania?

 

Zavádzanie pestrých a netradičných metód do praxe, vytváranie prostredia stimulujúceho vyššiu kvalitu učenia sa, ďalej to bola všeobecná  stratégia myslenia a učenia sa: rámec EUR, čitateľská dielňa, spolupráca školy s rodinou a verejnosťou, kladenie otázok podporujúcich myslenie, pisateľská dielňa, metódy písania rozvíjajúce myslenie a učenie, metódy podporujúce diskusiu a formulovanie vlastného názoru.

 

Do vzdelávania ste teda vstupovali s rôznymi pocitmi a očakávaniami. Naplnili sa, aké zručnosti ste získali a v čom sa zlepšil vyučovací proces?

 

Naše očakávania boli vysoko prekročené. Zlepšila sa spolupráca, komunikácia a atmosféra nielen v pedagogickom kolektíve, ale aj s rodičmi a žiakmi. Na vyučovacích hodinách pozorujeme lepšiu pracovnú atmosféru, zvýšenú aktivizáciu a spestrenie. Skrátka ide o zatraktívnenie celého vyučovania. Žiaci postupne získavajú kvalitnejšiu spôsobilosť na rozvoj kritického myslenia a aplikáciu poznatkov do praxe. V nejednom prípade im to prináša väčšiu radosť z práce a jej výsledkov! To sa napokon ukázalo pri rôznych aktivitách pedagogického kolektívu, v prezentácií aktivít so žiakmi , ale aj pri rozhovoroch s rodičmi a žiakmi.

 

Komu patrí poďakovanie za všetko, čo ste dosiahli?

 

Všetkým, ktorí sa aktívne zúčastňovali na našich spoločných stretnutiach, predovšetkým supervízorke  Mgr. Dagmar Boháčikovej a multiplikátorkám Mgr. Soni Hrnčiarovej, Mgr. Anne Ďuricovej, Mgr. Ingrid Plešovej , Mgr. Dane Naďovej, Mgr. Soni Bulíkovej, Mgr. Eve Čmelovej, Mgr. Zuzane Bublovej a Mgr. Jarmile Maliarikovej, vďaka ktorým bola pracovná atmosféra skvelá! Samozrejme, že bez aktívneho prístupu našich pedagógov by to nešlo, takže aj oni si zaslúžia veľké poďakovanie! Poznatky sa prepletali s hrou, učením, vymýšľaním, maľovaním, projektovými a zážitkovými aktivitami, v ktorých bolo treba vyjadriť svoj názor, postoj, či  aplikovať  problém, na  danú situáciu. Zásluhou pestrých aktivít sa aj únava strácala a pedagógovia, v roli žiakov, vytvorili výbornú pracovnú atmosféru, v ktorej nechýbali okrem  povestnej pracovitosti a usilovnosti  ani humor a veselá nálada.

 

Akou formou ste ukončili vaše vzdelávacie stretnutia?

 

Záverečné stretnutie sa uskutočnilo v piatok 13. marca. Pedagógovia na ňom svojimi portfóliami a vystavenými prácami zdokumentovali to, čo sa naučili a už začali používať  na vyučovacích hodinách.

Nepochybujem o tom, že certifikát účastníka vzdelávania Škola, ktorej to myslí, získa všetkých 28 pedagógov  a že uvádzané očakávania nezostanú len v podobe očakávaní, ale ich budú naďalej realizovať vo svojej každodennej práci. To by v konečnej fáze  znamenalo: pre žiakov a pedagógov úspech a radosť z práce a pre rodičov určite spokojnosť!

 

Milan Hosťovecký, ZŠ, Malonecpalská, Prievidza

Foto:autor