Čítanie
 
Home arrow Námety arrow Tipy na zahrievacie aktivity
Tipy na zahrievacie aktivity Tlačiť E-mail
Zahrievacie aktivity sú vhodné na prácu s deťmi a študentmi pri rôznych školských a mimoškolských aktivitách, ale zároveň môžu byť vhodným spestrením pri práci s dospelými na rôznych stretnutiach, seminároch, pracovných dielňach a pod. Zahrievacie aktivity sa výborne hodia práve na obdobie začiatku školského roka, keď sa žiaci, prípadne účastníci vzdelávacích programov navzájom ešte dobre nepoznajú a nie sú zvyknutí spolu pracovať.

Taktiež nie sú finančne náročné a vyžadujú si len niekoľko minút. Čas venovaný takýmto aktivitám je však časom užitočne stráveným, odmenou je totiž zlepšená atmosféra a disciplína v triede, ako aj schopnosť žiakov, resp. účastníkov lepšie spolupracovať na riešení úloh a problémov. Určite budete súhlasiť s tým, že vzájomná dôvera sa ľahšie buduje a na riešení problémov sa lepšie spolupracuje v kolektíve, ktorý spolu zažije aj zábavné situácie. Ponúkame Vám niekoľko zahrievacích aktivít, ktoré sú obľúbené na stretnutiach organizovaných Združením Orava a veríme, že pri nich zažijete aspoň toľko zábavy, koľko sme pri nich zažili aj my. Určite však poznáte aj Vy zaujímavé zahrievacie aktivity, s ktorými by ste sa radi podelili. Neváhajte a Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť. svoj námet do tejto našej virtuálnej zbierky.

Aktivity na lepšie spoznávanie sa a budovanie tímu

Rovnakí - Rozdielni

  1. Rozdeľte účastníkov do skupín po štyroch. Každej skupine dajte 1 plagátový papier s fixkami alebo pastelkami.
  2. Členovia každej skupiny sa rozprávajú o sebe, o svojich blízkych, záľubách, práci, atď.
  3. Do stredu papiera skupiny nakreslia alebo napíšu, čo má celá skupina spoločné, čím je charakteristický každý člen skupiny. Do každého rohu papiera zasa znázorní každý člen skupiny, čím sa odlišuje od ostatných, čo je pre neho unikátne a čím sa nevyznačuje nikto iný v jeho skupine.
  4. Na záver každá skupina vystúpi so svojim plagátom pred celou skupinou a takto sa navzájom predstavia.

Plagáty sa môžu popriliepať na steny miestnosti.

Zdroj: Marcela Maslová a Daniela Facunová: Zahrievacie aktivity, Orava Journal, I roč.2, máj 2000.

Erby

  1. Každému účastníkovi podajte 1 papier A4 a požiadajte ich, aby nakreslili tvar erbu, tento rozdelili na štyri časti a do každej časti naznačili (písomne alebo obrazom) niečo, čo charakterizuje ich osobu - vlastnosti, záľuby, práca, a pod. Pod erb nech napíšu svoje meno.
  2. Každý účastník sa potom pomocou erbu predstaví celej skupine.
  3. Erby si môžu účastníci nalepiť na stôl pred seba, alebo kdekoľvek v miestnosti.

Zdroj: Marcela Maslová a Daniela Facunová: Zahrievacie aktivity, Orava Journal, I roč.2, máj 2000.

Zvieratá a štýly učenia sa

  1. Do hornej časti 4-6 veľkých plagátových papierov nakreslite po jednom zvierati, napr. medveď, motýľ, včela, pstruh, orol, atď. Plagátiky nalepte na steny miestnosti.
  2. Požiadajte účastníkov, aby si stali k tomu zvieraťu, ktoré najviac pripomína ich vlastný štýl učenia sa.
  3. Skupinky diskutujú o svojom spôsobe učenia sa a tento prirovnávajú k vlastnostiam zvieraťa, ktoré zapisujú na plagát.
  4. Každá skupina prezentuje svoj štýl učenia sa pred celou skupinou.

Aktivita je rovnako vhodná pri práci so žiakmi, ako aj s učiteľmi. Pri učiteľoch sa môže obmeniť tak, že účastníci sa zoskupia okolo zvieratiek podľa toho, akým štýlom učia svojich žiakov.

Zdroj: Marcela Maslová a Daniela Facunová: Zahrievacie aktivity, Orava Journal, I roč.2, máj 2000.

Skupinový príbeh

Aktivita je vhodná pre skupinu, ktorej členovia sa dobre poznajú a majú spoločné zážitky. Účastníci sedia v kruhu a jeden z nich povie vetu, ktorá je začiatkom nejakého príbehu. Ďalší účastník povie ďalšiu vetu, ktorá nadväzuje na prvú. Takto sa vystriedajú dookola všetci účastníci a spoločne vytvoria príbeh. Témou príbehu môže byť čokoľvek, čo je spoločné pre všetkých členov skupiny. Napr. opísanie nejakej udalosti, ktorá sa im stala v minulosti, spoločné plánovanie budúcich činností, výletov, a pod. Odporúčame vybrať zo skupiny jedného zapisovateľa, ktorý príbeh zapíše.

Zdroj: Marcela Maslová a Daniela Facunová: Zahrievacie aktivity, Orava Journal, I roč.2, máj 2000.

Aký/á som alebo keksy

Na túto aktivitu potrebujeme toľko druhov cukríkov, sladkých alebo slaných keksov, koľko máme skupín.

  1. Rozdeľte účastníkov do skupín asi po 3-5.
  2. Každej skupine dajte na tácke jedno balenie keksov alebo cukríkov, takže každá skupina má iný druh.
  3. Účastníci v skupinách individuálne opíšu svoj druh keksov alebo cukríkov desiatimi prídavnými menami.
  4. Z napísaných desiatich prídavných mien každý účastník vyberie jedno, ktoré charakterizuje jeho ako osobu.
  5. Napokon sa každý účastník prezentuje pred celou skupinou a povie ktoré prídavné meno si vybral a prečo.

Aktivitu je vhodné robiť s účastníkmi, ktorí sa už poznajú a nechýba im zmysel pre humor.

Zdroj: Marcela Maslová a Daniela Facunová: Zahrievacie aktivity, Orava Journal, I roč.2, máj 2000.

Predveď slovo

  1. Dopredu si pripravíme toľko papierových kartičiek, koľko skupín budeme mať. Na každú kartičku napíšeme jedno slovo, ktoré bude predvádzať jeden dobrovoľník. Výber slov je ľubovoľný, avšak čím je slovo abstraktnejšie, tým je jeho predvedenie náročnejšie a tým viac tvorivosti a zábavy sa ponúka.
  2. Účastníkov rozdelíme do skupín asi po 3-5.
  3. Každá skupina vyšle jedného dobrovoľníka.
  4. Dobrovoľníci si postupne vyberajú kartičky so slovami a predvádzajú ich pred všetkými skupinami.
  5. Tá skupina, z ktorej pochádza predvádzajúci dobrovoľník, sa snaží toto slovo uhádnuť. Dobrovoľník môže predvádzať slovo len svojim telom a musí pritom mlčať. Pri hádaní môže svojej skupine pomáhať len mimikou a gestikuláciou a môže prezradiť začiatočné písmeno slova.
  6. Na spestrenie tejto aktivity odporúčame, aby predvádzané slovo bolo prezradené všetkým skupinám, okrem tej skupiny, ktorá ho má uhádnuť.

Zdroj: Marcela Maslová a Daniela Facunová: Zahrievacie aktivity, Orava Journal, I roč.2, máj 2000.

Hádaj, čo máš na chrbte

Hrá sa v pároch. Hra sa dá využiť na rôznych vyučovacích predmetoch, napr. na chémii pri precvičovaní značiek prvkov, na slovenskom jazyku pri určovaní hlások, na matematike pri určovaní čísel, jednoduchých matematických výrazov a pod.

Ak túto aktivitu použijeme na matematike, postupujeme nasledovne:

  1. Na papierovú kartičku jednému z dvojice napíšeme číslo alebo matematický výraz.
  2. Kartičku mu pripneme na chrbát tak, aby nevedel, čo má na nej napísané. (Veľmi praktické sú samolepiace lístočky z notesa post-it.)
  3. Druhý z dvojice toto číslo pozná a na spoluhráčove otázky odpovedá len slovami „Áno - Nie".
  4. Úlohou prvého hráča je klásť druhému hráčovi také otázky, aby z nich vedel vydedukovať, aké číslo alebo výraz má na svojom chrbte.
  5. Keď prvý hráč uhádne svoje číslo, úlohy si vymenia. (Samozrejme, že na chrbát druhého hráča pripneme iné číslo alebo výraz.)
  6. Na začiatku hry môžeme deťom poradiť, ako sa majú pýtať: „Je to súčet? Je to súčin? Je to rozdiel? Je to podiel? Je to číslo? Je to zlomok? Je to desatinné číslo? Je väčšie ako desať? Je kladné? Je záporné? Je dvojciferné? Má prvú číslicu väčšiu ako 5 ?…)

Takto sa môžu žiaci hrať a pri tom si neuvedomujú, že si precvičujú základné pojmy.

Zdroj: Marcela Maslová a Daniela Facunová: Zahrievacie aktivity, Orava Journal, I roč.2, máj 2000.

Dobrý pozorovateľ

  1. Hrá sa v páre. Hráči sa postavia čelom k sebe a dobre jeden druhého poobzerajú.
  2. Otočia sa k sebe chrbtami a zmenia na sebe tri veci. (Napr. otočia si prsteň, zložia náušnicu, rozviažu si topánku a pod.)
  3. Znovu sa otočia k sebe tvárami a snažia sa ODPOZOROVAŤ, teda nájsť všetky zmeny.

Zdroj: Marcela Maslová a Daniela Facunová: Zahrievacie aktivity, Orava Journal, I roč.2, máj 2000.

Predstavme sa

Pokyn pre účastníkov: Postavme sa do kruhu. Našou úlohou bude predstaviť sa a zoznámiť sa navzájom. Ten, kto začne, povie svoje meno, vymyslí si a predvedie nejaký pohyb, ktorý ho charakterizuje. Ten, kto nasleduje, najprv zopakuje meno a pohyb suseda, potom povie svoje meno a urobí „svoj" pohyb. Takýmto spôsobom budeme pokračovať dookola, až kým sa opäť nedostaneme k tomu, kto začínal a ten zopakuje mená a pohyby každého v kruhu.

Toto je veľmi obľúbená aktivita, pri ktorej sa žiaci a učiteľ, prípadne lektor a účastníci vzdelávacieho programu, majú možnosť navzájom sa spoznať a zabaviť. Okrem toho, že "láme ľady", prebúdza účastníkov k aktivite, cvičí ich pamäť a pozornosť a vnáša do kolektívu priateľskú atmosféru. Spôsobov, ako túto aktivitu rôzne obmieňať, je mnoho. Okrem vzájomného predstavovania sa, môžu jej účastníci pohybmi vyjadrovať svoj momentálny pocit, prípadne namiesto mena či pohybu môžu doplniť prídavné meno, ktoré ich najlepšie charakterizuje. Prípadne môžu uviesť, čo ich zaujíma, teda vybrať niektorú zo svojich záľub. Aktivita sa dá dobre využiť aj pri vyučovaní jednotlivých predmetov. Vo fáze Evokácie môžu žiaci napríklad uvádzať rôzne asociácie k téme, o ktorej sa budú ďalej dozvedať. Naopak, vo fáze Reflexie môže každý povedať niečo, čo sa o preberanej téme naučil, a kým sa vystriedajú všetci v kruhu, lepšie si každý z nich zopakuje a zapamätá hneď niekoľko najdôležitejších poznatkov. Týmto spôsobom si môžu žiaci tiež rozpovedať a spoločne dotvoriť príbeh.

Zdroj: Marcela Maslová a Zuzana Šranková: Od evokácie k reflexii, Orava Journal, II roč., č. 3, september 2001.

Tleskni ďalej

Pokyn pre účastníkov: Postavme sa do kruhu. Úlohou každého v kruhu je poslať ďalej tlesknutie. Čo myslíte, ako dlho nám potrvá, kým tlesknutie obíde celý kruh?

Táto aktivita je náročná na pozornosť a vyžaduje si od žiakov a účastníkov sústredenosť. Prvý raz možno potrvá dlhšie, kým tlesknutie prejde celým kruhom, ale žiaci sa určite budú chcieť zlepšovať. Nechajte žiakov uvažovať, ako by sa dalo túto aktivitu ďalej obmieňať. Jednou z možných obmien je, aby si žiaci posielali tlesknutie dokola jedným smerom a ak niekto tleskne dva razy za sebou, je to znamenie, že sa smer posielaného tlesknutia mení na opačný. Potom je cieľom čo najdlhšie tlesknutie „nestratiť". Nie je to vôbec také jednoduché, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Zdroj: Marcela Maslová a Zuzana Šranková: Od evokácie k reflexii, Orava Journal, II roč., č. 3, september 2001.

Aktivity na riešenie konfliktov

Ľudský stroj

  1. Rozdeľte účastníkov do skupín po 4-6. Každú skupinu požiadajte, aby znázornila nejaký stroj alebo elektrospotrebič v činnosti. Každý člen skupiny musí predstavovať jednu časť stroja.
  2. Skupinám nechajte čas a priestor na prípravu, aby ich nevideli ostatné skupiny.
  3. Každá skupina predstavuje svoj stroj v činnosti pred celou skupinou dovtedy, kým ostatní neuhádnu, aký stroj predstavili.

Zdroj: Marcela Maslová a Daniela Facunová: Zahrievacie aktivity, Orava Journal, I roč.2, máj 2000, str.14-16.

Symboly počasia

  1. Na štyri papiere veľkosti A3 nakreslite symboly štyroch rôznych počasí (napr. jasno, polojasno, dážď, búrka). Každý symbol nalepte do jedného kúta miestnosti.
  2. Na začiatku dňa požiadajte účastníkov, aby si stali k tomu symbolu, ktorý najviac pripomína ich momentálnu náladu.
  3. Každý účastník potom pred celou skupinou povie (ak chce), prečo si vybral/a dané počasie.
  4. Na konci dňa znovu požiadajte účastníkov, aby si vybrali počasie, ktoré najviac vystihuje ich momentálnu náladu a povedali prečo.

Pozn. Často sa stáva, že sa nálady účastníkov počas dňa veľmi zmenia.

Zdroj: Marcela Maslová a Daniela Facunová: Zahrievacie aktivity, Orava Journal, I roč.2, máj 2000.

Lepšia strana

  1. Hrá sa v páre. Ceruzka alebo pero vytvorí na podlahe myslenú čiaru a rozdelí hracie strany na dve časti.
  2. Každý hráč sa postaví na jednu - svoju stranu.
  3. Úlohou každého hráča z páru je PRESVEDČIŤ akýmikoľvek prostriedkami toho druhého, aby prešiel na druhú - jeho stranu.
  4. (Napríklad ho presviedča o tom, prečo je jeho strana lepšia a výhodnejšia. Dá sa nájsť aj tzv. elegantné riešenie - dohodnúť sa a strany si vymeniť- to sa ale hráčom nesmie povedať, musia na to prísť sami, pretože nebolo povedané, že hráč musí zostať na svojej strane.

Zdroj: Marcela Maslová a Daniela Facunová: Zahrievacie aktivity, Orava Journal, I roč.2, máj 2000.

Nesenie si batožiny

Napíš na lístok papiera myšlienku jednou vetou.
  1. Na ktoré slová si momentálne spomínaš, keď si pomyslíš na minulosť a na svojho otca, ktoré slová ti ho pripomínajú, čo ti najčastejšie hovorieval.
  2. Na ktoré slová si momentálne spomínaš, keď si pomyslíš na minulosť a na svoju matku, ktoré slová ti ju pripomínajú, čo ti najčastejšie hovorievala.
  3. Na ktoré slová si momentálne spomínaš, keď si pomyslíš na minulosť a na svojho učiteľa/ učiteľku, ktoré slová ti ho/ju pripomínajú, čo ti najčastejšie hovorieval/a.

Táto aktivita dáva priestor, aby sa účastníci v pároch porozprávali a takto si uvedomili, čo si so sebou nesú z minulosti, akú „batožinu".

Zdroj: Marcela Maslová a Daniela Facunová: Zahrievacie aktivity, Orava Journal, I roč.2, máj 2000.

Stoličky

  1. Do kruhu poukladáme stoličky podľa počtu hráčov (o jednu stoličku menej ako je hráčov).
  2. Zapneme hudbu a hráči sa posúvajú okolo kruhu stoličiek tanečným krokom.
  3. Hudbu priebežne zapíname a vypíname. Pri hudbe hráči tancujú okolo, keď sa hudba vypne, VŠETCI hráči si musia sadnúť. Za každým kolom sa odoberie z kruhu jedna stolička, kým nezostane ani jedna, nikto však nevypadáva z hry.
  4. Úlohou hráčov je DOHODNÚŤ SA, ako sa posadiť bez stoličiek.

Zdroj: Marcela Maslová a Daniela Facunová: Zahrievacie aktivity, Orava Journal, I roč.2, máj 2000.

Somárik

  1. Vyberieme dvoch dobrovoľníkov.
  2. Zviažeme im spolu pravé ruky a pravé nohy.
  3. Dostatočne ďaleko od obidvoch strán položíme každému jablko alebo nejakú sladkosť.
  4. Úlohou každého z nich je zjesť svoje jablko alebo sladkosť, aj keď na ne nemôžu dočiahnuť.
    (Cieľom aktivity je, aby sa dvojica dohodla, ako sa dá zjesť všetko bez hádky a konfliktu. Najlepšie je zjesť najprv jedno a potom druhé.)

Zdroj: Marcela Maslová a Daniela Facunová: Zahrievacie aktivity, Orava Journal, I roč.2, máj 2000.

Narodeniny

Pokyn pre účastníkov: Vašou úlohou bude zoradiť sa podľa dátumu narodenia bez toho, aby ste spolu hovorili.

Je možné, že účastníci nebudú rozumieť, ako to presne myslíme. Niektorí sa rozhodnú zoradiť sa podľa dňa a mesiaca, inokedy aj podľa roka. Oba spôsoby sú správne. Môže sa stať, že budú na začiatku trochu zmätení, ale určite to spoločne vyriešia a podarí sa im úlohu úspešne splniť. Vysvetlite pokyn jasne, ale iba raz! Účastníci sa tak naučia pozorne počúvať a zároveň dávka nejednoznačnosti ponechá priestor pre spoluprácu samotných účastníkov. Neexistuje totiž jediný správny spôsob splnenia tejto úlohy. Dôležité je, aby sa účastníci dokázali dohodnúť. Môžete vyskúšať aj rôzne obmeny tejto aktivity. Môžete napríklad žiakov vyzvať, aby sa zoradili podľa výšky, podľa farby vlasov, veľkosti topánok, alebo podľa toho, koľko majú súrodencov. Najmä na základnej škole sa od žiakov často vyžaduje, aby sa zoradili, preto je veľmi vhodné snažiť sa túto častú nevyhnutnosť nejakým spôsobom oživiť.

Zdroj: Marcela Maslová a Zuzana Šranková: Od evokácie k reflexii, Orava Journal, II roč., č. 3, september 2001.

Predstavujme si…

Pokyn 1: Predstavte si, že mám na kolenách mačku. Vidíte, ako spokojne oddychuje a pradie? Akú má krásnu srsť? Ako si naťahuje labky a vystrkuje pazúriky? Teraz ju podám ďalej môjmu susedovi vpravo a jeho úlohou je niečo mačke spraviť, krátko sa s ňou zahrať, pohladkať ju alebo ju zaťahať za chvost. Takto si budeme mačku podávať postupne dookola, pričom pohyby sa nesmú opakovať.

Pri tejto aktivite môžu jej účastníci zostať sedieť na svojich miestach. Učiteľ ich môže vyzvať, aby si predstavovali mačku, prípadne akékoľvek iné zvieratko, malo by to byť však niečo konkrétne, čo si žiaci vedia presne v mysliach predstaviť. Ak sa zvieratko vystriedalo už u všetkých žiakov, aktivita pokračuje druhou časťou. Ešte pripomeňme, že ktorýkoľvek žiak sa môže rozhodnúť, že sa do aktivity nezapojí a bude ju len pozorovať.

Pokyn 2: Pamätá si každý z vás, čo urobil mačke, ktorú sme si posielali? Úlohou vášho suseda vľavo bude urobiť vám to isté, čo ste vy robili mačke.

V tejto fáze môže nastať aj mierne zdesenie medzi žiakmi a účastníkmi, keď si uvedomia, čo s mačkou zo zábavy stvárali. Priebeh bude však isto zábavný. Zapojenie sa aj do tejto aktivity je dobrovoľné, každý má možnosť zostať pozorovateľom. V spoločnej diskusii môžu žiaci diskutovať o tom, ako aktivita prebiehala, ako sa cítili, o tom, ako sa cítili v „koži" mačky. Pomáha im to vcítiť sa do pozície iných a hľadieť na veci z rôznych hľadísk, nielen z vlastnej perspektívy.

Zdroj: Marcela Maslová a Zuzana Šranková: Od evokácie k reflexii, Orava Journal, II roč., č. 3, september 2001.