Čítanie
 
Home arrow Akcie arrow Týždeň hlasného čítania na ZŠ P. Škrabáka v Dolnom Kubíne
Týždeň hlasného čítania na ZŠ P. Škrabáka v Dolnom Kubíne Tlačiť E-mail
Čítame, počúvame a píšeme v Týždni hlasného čítania

 Okrem aktivít S knihou po nesmrteľnom vesmíre a  Literárne dielo v komikse podľa časopisu NOTES v Týždni hlasného čítania, ktorá bolo na našej škole ZŠ Petra Škrabáka v Dolnom Kubíne od 11.4. do 18. 4. 2011 sa žiaci zapojili do netradičnej aktivity, do školskej súťaže Počúvaj a píš reakcie na poviedku.

Každý deň si žiaci vypočuli zo školského rozhlasu po jednom príbehu z knihy Slepačia polievka pre dušu. Žiaci mali za úlohu pozorne počúvať, po prečítanom príspevku sa porozprávať s vyučujúcim o morálnom posolstve poviedky a zapojiť sa do súťaže o vyjadrenie najzaujímavejšieho názoru a  myšlienky k téme príbehu. Svoje lístky s napísanými názormi a myšlienkami mohli vložiť do škatuľky na vrátnici. Najkrajšie z nich sme ocenili.

V pondelok sme čítali:

Príbeh ZADARMO napísal sám život, je o láske matky k synovi. Na otázky: „Prečo má príbeh názov  ZADARMO?“

Žiaci reagovali veľmi spontánne:

„Názov tejto poviedky je Zadarmo preto, že sa v nej hovorí o láske. A láska je buď zadarmo, alebo vôbec nie je. Zo začiatku sa chlapec správne nezachoval, ale neskôr od neho bolo pekné, že to vlastne vyrovnal s rodičovskou láskou. Pri počúvaní poviedky som si spomenula na moju mamu a na tie roky a okamihy, keď ma tíšila, keď som plakala, keď mi spievala pred spaním. Každé dieťa by malo mať mamu, ktorá mu dá všetku svoju lásku ZADARMO.“

Libuša, 9.B

V utorok sme čítali:

O príbehu malého chlapca v poviedke ANI JEDEN. Láska neopätovaná oslovila srdiečka hlavne žiakov na prvom stupni, ale zapojili sa aj druhostupniari.

Ich názorov bolo veľ, tu je jeden z nich:

„Podľa mňa nebol sklamaný, ale šťastný, že mohol rozdávať darčeky spolužiakom v škole.“

Maroš, 8.B

V stredu sme čítali:

Príbeh pod názvom Rozhýbali ste už zem?

Deti písali o tom, čo si myslia o vlastnostiach Angely v rovnomennom príbehu? Dokáže človek prekonať vážne prekážky, ak sa o to veľmi snaží? Tieto otázky zarezonovali v detskej duši, lístkov s odpoveďami bolo veľa. Mnohé  mali rovnakú odpoveď.

Zaujali nás niektoré:

„Keď človek nemyslí na problém, netrápi ho to a bude si viac veriť. Keď človek , ktorý nevie chodiť sa postaví na vozíku, bude mať toľko istoty, že vykročí vpred. Stačí si len veriť, veľmi chcieť a prekonať seba.“

Emil, 7.A

Vo štvrtok sme čítali:

Tých z nás, ktorí odmietajú riskovať a rásť, život prehltne. Paty Hansen : Riziko. Môžeme prekonať strach? Čakať, že sa niečo samo od seba urobí? Reakcie žiakov boli rôzne, ale všetci pochopili pointu. Dokonca aj prváci tlačeným písmom odpovedali na daný príbeh.

Niektoré z nich:

„Strach prekonať môžeme. Vyčkávať by sme nemali, lebo niekedy sa to nemôže vyriešiť samo. Všetko, čo sa nám prihodí, musíme vyriešiť sami.“

Mária, 6.A

„Strach sa dá prekonať, ale je to veľmi ťažké.“

Ján, 6.A

 

„Jedno semienko sa chcelo zasadiť, druhé sa nechcelo zasadiť, tak ho zjedla sliepka.“

Terezka, 1.C

„Netreba čakať, že sa niečo samo od seba spraví, ale treba ísť do toho.“

Kristínka, 1.C

„Treba prekonávať strach, lebo tí, čo sa  nechcú učiť, tak zostanú hlúpučkí.“

Natálka, 1.C

„Môžeme riskovať s mierou, s láskou a nemáme sa báť. Ale si máme veriť a hlavne s láskou všetko robiť.“

Natália, 2.B   

„Môžeme prekonať strach. A keby sme ho neprekonali, tak by sme sa ešte viac báli.“

Sára, 2.A

V piatok sme čítali:

Žiaci si vypočuli posledný príbeh, ktorý mal názov Najnežnejšia potreba. Ukrýval myšlienku: „Chcem, aby si každé dieťa  všade na svete mohlo aspoň raz denne spokojne „ priasť!“ Na tento príbeh reagovalo viac ako 50 detí.

Žiaci písali spontánne, mnohé svoje myšlienky aj ilustrovali:

„Tento príbeh bol o tom, že sa mačka chce pomaznať. A keď začína priasť, má sa dobre. Každé dieťa chce priasť, mať sa dobre. Myslím si, že bez cítenia sa dobre, bez starostlivosti, lásky by nebol život. Každé dieťa má mať lásku. Rozdávať ju, ale aj dostávať.“

Barborka, 5. B

„Najnežnejšia potreba je neha, aby nás mal niekto rád. Ja prejavujem nežnú potrebu mojim škrečkom a mame. Nežnú potrebu potrebuje každý na svete.“

Matej, 4.B

„Najbežnejšia potreba znamená pohladenie, bozk alebo mojkanie.“

 Radovan, 4.B

„Aby deti mohli spokojne priasť treba im domov a rodičov. Ja som šťastný, keď môžem pomáhať pani učiteľke.“

                                      Ivan, 3.B

„Ja som šťastná vtedy, keď ma  mama alebo ocino môžu objať.  Myslím si, že deti vtedy spokojne pradú, keď sú šťastné, majú jedlo a domov.“

Laura, 3.B

„Mali by sme mať kľud, spánok, jedlo, vodu, dom, teplé oblečenie, pohodu a radosť z toho všetkého. Vtedy som ja šťastná!!!( Keď to mám)“

Klára, 3.B

„Deti potrebujú lásku viac ako mačka či iné zvieratá. Deti sú oveľa citlivejšie.“

Bušová, 4.A

 

Do súťaže Počúvaj a píš reakcie na poviedku v Týždni hlasného čítania sa písomne zapojilo viac ako 450 detí. Najaktívnejší boli žiaci z 2.B. Z ich triedy sme dostali 53 reakcií. Zo  4.A  bolo v škatuľke 43  listov.

Touto aktivitou sme nechceli docieliť len počúvanie s porozumením, vzbudiť záujem o čítanie, ale aj ukázať našim deťom kus ľudského porozumenia, poukázať na hodnoty, ktoré si je treba ceniť. Poviedky nielen otvorili srdiečko, ale zohriali aj dušu všetkých, ktorí ich počúvali.  

Týždeň hlasného čítania sa vydaril. Z detských myšlienok sme zostavili knihu. Vždy, keď si v nej budeme listovať, spomenieme si na naše deti, ktoré sú šikovné a citlivé, len to niekedy nadávajú najavo.

 

Mgr. Ľubica Chmelíková a Mgr. Daniela Facunová