Čítanie
 
Home arrow Akcie arrow 9.-11. november 2007 - Inovácie v škole 2007
9.-11. november 2007 - Inovácie v škole 2007 Tlačiť E-mail
Vysoké Tatry

 

Motto:

“Kritickosť a tvorivosť,
toho nikdy nie je dosť.
Pod Kriváňom zasadáme
a myšlienky spájame.
A to nielen oddneška.
Sme myšlienková
nádej Slovenska.”

Ako podporovať u žiakov kritické myslenie? Akú silu má záujem a radosť z učenia? Ako viesť žiakov k zodpovednému občianstvu? Na tieto a podobné otázky hľadali odpovede účastníci v poradí už ôsmeho ročníka konferencie Inovácie v škole, ktorá sa konala v dňoch 9.-11. novembra 2007 v Podbanskom, Vysoké Tatry. Takmer dve stovky učiteľov, riadiacich školských pracovníkov, zástupcov mimovládnych organizácií a iných domácich a zahraničných inštitúcií spolu diskutovali a zdieľali skúsenosti a pohľady na aktuálne témy týkajúce sa školstva a školskej politiky.

Viac ako 30 interaktívnych pracovných dielní a okrúhlych stolov poskytlo príležitosť zoznámiť sa s novými metódami učenia, ukážkami aktivít, využiteľných v školskej praxi a taktiež s rôznymi školskými projektmi a výsledkami výskumov.

Plenárne prezentácie ponúkli príležitosť pre všetkých účastníkov konferencie stretnúť sa a vypočuť si príhovory viacerých osobností a zároveň s nimi diskutovať k hlavným témam konferencie.

Prvý deň konferencie bol venovaný  téme motivácie v súvislosti s učením a vyučovaním. Prítomní spoločne s prezentujúcimi hosťami, Jeannie Steele a Kurtom Meredithom z Univerzity v Severnej Iowe sa zamýšľali nad dôležitosťou vzbudenia záujmu u žiakov a skúmali, ako vyzerá kritické myslenie, ako prispieva k tvorivosti, a čo to znamená pre školské inovácie.

Druhý deň sa konala panelová diskusia venovaná téme výchovy mladých ľudí v súčasnom globalizujúcom sa svete v súvislosti s výchovou k demokratickému občianstvu a multikultúrnej výchove na pozadí prebiehajúcej kurikulárnej reformy. Zo zahraničných hostí prijali pozvanie a v panelovej diskusii prezentovali Ivana Havlinová z Civitas-Cz z Českej republiky, Linda Start z Michiganského centra pre občianske vzdelávanie a Jane McConell z Oklahomskej advokátskej asociácie. Z domácich hostí prezentovali Barbora Kahátová a Vlado Rafael z Nadácie otvorenej spoločnosti a Alica Alica Petrasová zo Združenia Orava. Panelovú diskusiu zahájila a moderovala Marcela Maslová.

Úvodný príspevok do panelovej diskusie predniesli predstavitelia Nadácie otvorenej spoločnosti – Barbora Kahátová a Vlado Rafael. Venovali v ňom pozornosť východiskám multikultúrnej výchovy v slovenskom kontexte – v rezorte školstva, v národných dokumentoch, v riadení škôl, učebniciach či u samotných učiteľov. Ako hlavný cieľ programovej činnosti nadácie v oblasti vzdelávania a multikultúrnej výchovy označili podporu hodnôt a princípov tolerancie, posilňovanie rešpektu demokracie a dodržiavania ľudských práv. Označili ich ako hlavné potreby pre tvorbu otvorenej spoločnosti na Slovensku. Za ďalšie zo svojich cieľov označili snahy a aktivity pre spájanie kľúčových hráčov v oblasti verejnej, štátnej a neziskovej sféry. Medzi rovnako dôležité ciele zaradili vytváranie siete a partnerstiev pre prípravu východiskových materiálov v oblasti multikultúrnej výchovy pre ich použitie na základných a stredných školách. Mali by byť spracované v kontexte pripravovanej obsahovej reformy vzdelávania na Slovensku a zaradené do nej. Predstavené boli doterajšie výstupy činnosti nadácie v tejto oblasti, ako je vytvorenie neformálnej platformy vzdelávacích MNO, aktérov verejnej a štátnej správy či akademického sektora a vytvorenie odbornej pracovnej skupiny, s cieľom pripraviť jasne zadefinovaný materiál multikultúrnej výchovy či už pre potreby tvorby vzdelávacej politiky alebo ako nástroj pre prax učiteľov a odborný diskurz.

Linda Start z USA zo štátu Michigan predstavila medzinárodnú sieť a program CIVITAS. Uviedla, že demokracia nie je ľahká záležitosť a pre jej zvládnutie je nutná medzinárodná výmena skúseností a spolupráca. Tento program funguje trinásť rokov a spája pedagógov z oblasti občianskeho vzdelávania. Šesť rokov už existuje spolupráca so stredoeurópskymi krajinami, vrátane Slovenska. Vychádza z predpokladu, že učitelia sú v tomto procese veľmi dôležití. Je to hľadanie odpovedí na otázky: Čo to znamená byť občanom v demokratickej krajine a aké sú práva a povinnosti. Aké vedomosti, aké zručnosti, aké postoje sú potrebné, aby človek bol občanom demokratickej spoločnosti a aby vedel čo má robiť. Ocenila význam mnohostrannej rovnocennej spolupráce. Problémom sa však stáva, že sa demokracii často učí iba z učebníc a nie je to niečo, čo sa skutočne žije. Projekt Občan je jedným z projektov tohto programu. Uviedla, že problémy občanov v rôznych častiach sveta sú veľmi podobné. Je to jeden z globálnych kontextov, na riešení ktorých sa môžeme spoločne podieľať. Krátko sa venovala otázke identity. Spomenula známe prirovnanie USA k „taviacemu kotlu“. Vychádzalo sa z toho, že všetci, ktorí prichádzali do USA, sa vzdávali svojej identity a stávali sa Američanmi. Ale už toto prirovnanie v Spojených štátoch nepoužívajú, pretože celkom nevystihuje existujúci proces identifikácie občanov. Oveľa viac sa im pozdáva označenie „mozaika identít“, alebo „tapiséria“. Američanmi sa môžu stávať ľudia bez toho, aby sa museli vzdávať svojich identít a kultúrnych odlišností. Práve v tejto oblasti vidí veľkú úlohu výchovy k občianstvu.

Jane McConell z USA zo štátu Oklahoma sa venovala otázke multikulturalizmu v Oklahome. Označila ho za veľký problém. V Oklahome žije nezanedbateľný počet indiánskych kmeňov,  obrovská populácia ázijských imigrantov a taktiež sa významne zvyšuje populácia obyvateľov z Latinskej Ameriky, najmä z Mexika. Uviedla konkrétne príklady, ako sa im snažia v súčasnosti pomáhať plnohodnotne žiť a odstraňovať dôsledky dlhodobej asimilačnej politiky. Charakterizovala tiež súčasné problémy v súvislosti s afro-americkou menšinou a rasovou diskrimináciou kmeňa Cherokee.

Ivana Havlinová z Českej republiky priblížila českú školskú reformu cez výchovu k občianstvu, kde sa uplatňujú prvky multikultúrnej výchovy a prvky, ktorými sa snažia reagovať na globalizujúci sa svet. Školská reforma má dve úrovne. Jednak národná, ktorá je povinná, a je reprezentovaná rámcovým vzdelávacím programom pre jednotlivé stupne vzdelávania, a jednak školská. Skoro bez pozornosti českej verejnosti prebehla táto reforma na úrovni materských škôl. Tento proces sa však uskutočnil excelentným spôsobom, za čo si učiteľky a riaditeľky zaslúžia obdiv. Od septembra 2007 pracujú základné školy s rámcovým vzdelávacím programom, a to na úrovni 1. a 6. ročníkov. V súčasnosti sa dáva dohromady vzdelávací program pre gymnaziálne vzdelávanie a dokončuje sa viac ako 250 programov pre stredné odborné školy, čo je veľké množstvo rámcových vzdelávacích programov. Základné školy v príprave na rozbiehajúcu sa reformu si museli v minulých dvoch rokoch vypracovať svoj vlastný školský vzdelávací program, ktorý vychádza z národnej úrovne. Každá škola reflektovala modulové usporiadanie vzdelávania. V školských vzdelávacích programoch nájdeme vzdelávacie oblasti, ktoré neslúžia vzdelávacím odborom dohromady. Napríklad vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť združuje odbory dejepis a výchovu k občianstvu. Novinkou je tiež zavedenie prierezových tém do vzdelávania. Prierezové preto, lebo sa očakáva, že témy a problémy budú riešené na úrovni všetkých ročníkov ZŠ. Prierezových tém je celkovo šesť: výchova demokratického občana, multikultúrna výchova, enviromentálna výchova, mediálna výchova, výchova k mysleniu v európskych súvislostiach a v globálnych súvislostiach. Pracovať s nimi je možné rôznym spôsobom. Buď sú integrované do existujúcich odborov, alebo môžu vytvárať semináre, ako povinne voliteľné predmety , ktoré sa týmito témami zaoberajú, prípadne sa môžu obidva prístupy kombinovať. Hlavným prínosom celej školskej reformy je, že sa odkláňa od predmetovo orientovaného vzdelávania k cieľovo orientovanému a stredom vzdelávania sa nestáva iba obsah, ale stredobodom vzdelávania je žiak so svojimi potrebami a možnosťami. Všeobecných cieľov, ktoré formuluje rámcový vzdelávací program, je celkom deväť. Sú konkretizované na úrovni školských vzdelávacích programov do skupín kľúčových kompetencií. Na ZŠ sú to kompetencie učenia, komunikatívne kompetencie, kompetencie k riešeniu problémov, kompetencie osobnostné a kompetencie sociálne, kompetencie občianske a kompetencie pracovné. Pri pohľade na tieto kompetencie je zrejmé, že všetko toto sa vo veľkej miere týka odboru výchova k občianstvu, ktorý by mal mať jedno z výsadných postavení vo vzdelávaní. Ivana Havlinová bližšie charakterizovala vzdelávaciu oblasť človek a spoločnosť. Zhrnula ciele tejto oblasti: pripraviť žiakov na aktívny občiansky život v demokratickej spoločnosti, rozvíjať mravnú a hodnotovú orientáciu žiakov, umožniť im orientovať sa v zložitosti medziľudských vzťahov, formovať sociálne schopnosti a postoje založené na princípoch života v demokratickej spoločnosti, zoznámiť žiakov z históriou nášho národa v kontexte svetových dejín a viesť žiakov k aktívnej ochrane kultúrneho dedičstva. Ak aj reforma školstva a rámcový vzdelávací program vzišli ako objednávka štátnych inštitúcií a boli tvorené štátnymi inštitúciami, tak konkrétnu podobu realizácie a práce so školami prevzali viac-menej nevládne neziskové organizácie, ktoré sa pustili do tvorby konkrétnych programov a nie vždy sú tieto organizácie štátnymi orgánmi vrátane ministerstva školstva dostatočne podporované a hodnotené. Medzi programy, ktoré patria medzi úspešné, sú už spomínaný program multikultúrnej výchovy, ďalej program o holokauste, program na rozvoj právneho vedomia, programy zamerané na osobnostné a sociálne kompetencie a sem patrí aj Projekt Občan. Vďaka veľkému úsiliu učiteľov na konkrétnych školách reforma pokračuje a sú svedkami evidentných úspechov. Z voľby sťažovať sa, alebo meniť veci vo svojom najbližšom okolí, iba tá druhá má perspektívu. Vzťah globálne a lokálne, ktoré je predmetom panelovej diskusie sa prostredníctvom tejto reformy realizuje.

Alica Petrasová zo Združenia Orava a z Pedagogickej fakulty v Prešove sa zaoberala otázkou: prečo sú mimovládne organizácie súčasťou procesu realizácie multikultúrnej výchovy? Uviedla niektoré dôvody, tak ako ich spracoval Erich Mistrík: pretože sú flexibilné, otvorené a schopné prinášať nové podnety, sú schopné a ochotné spolupracovať, ako napr. aj naše združenie spolupracuje s fakultami a univerzitami, či už na Slovensku alebo vo svete. Mimovládne organizácie pôsobia ako motivačný činiteľ, sú výrazní inovátori v tejto oblasti, sú mimoriadne citlivé na medzinárodnú situáciu v kultúre, pretože sledujú trendy vo výchove a vzdelávaní. Z povahy multikultúrnej výchovy vyplýva nevyhnutnosť otvoriť vzdelávací trh a umožniť mimovládnym organizáciám ponúkať vzdelávacie a aj akreditované služby školám aj širokej verejnosti. Následne sa venovala výhodám. Oproti školskému systému sú mimovládne organizácie slobodnejšie v žiadostiach o akreditáciu, nie sú tak viazané, ako študijné programy škôl. Ich vzdelávacie programy sa môžu oveľa voľnejšie vzťahovať k existujúcim osnovám a vzdelávacím programom. Niektoré vzdelávacie organizácie pôsobia priamo na školách a tým zvyšujú interkultúrne kompetencie pedagógov. Pripravujú certifikačné programy, ktoré sa dotýkajú kvality škôl, kde je integrácia týchto štandardov. V závere príspevku predstavila vzdelávacie programy Združenia Orava – Čítaním a písaním ku kritickému mysleniu ako prostriedku multikultúrnej výchovy. Spomenula výskumy a prieskumy za posledných 5 rokov.

V diskusii vystúpili: Laco Oravec, ktorý predstavil publikácie a činnosť Nadácie Milana Šimečku, Daniela Facunová položila otázku o problematike zavádzania reformy do praxe v Českej republike, Jeannie Steele položila otázku o posunoch vo vnímaní a zmeny postojov rómskej menšiny, Paľo Pánik položil otázku perspektívy partnerstva a spolupráce v rámci programu Civitas a otázku na pripravenosť ďalšieho vzdelávania učiteľov pre uskutočnenie reformy v Českej republike.

K hlavým záverom témy panelovej diskusie boli rozhodnutia:

  1. Jednoznačne zaradiť oblasť multikultúrnej výchovy do obsahu vzdelávania cez RVP a vymedziť jej postavenie a úlohy v obsahovej prestavbe.
  2. Využiť výsledky porovnaní tohto procesu na Slovensku s prebiehajúcim procesom školskej reformy v tejto oblasti v Českej republike. Naviazať na doterajšiu spoluprácu s organizáciou Člověk v tísni.
  3. Lepšie oceňovať a využívať vzdelávaciu platformu mimovládnych organizácií s ich overeným vzdelávacím potenciálom.
  4. Naviazať na spoluprácu s vytvorenou užšou pracovnou skupinou pre multikultúrnu výchovu, ktorej odborným garantom je profesor Erich Mistrík.
  5. Podporiť ďalší odborný výskum tejto oblasti.
  6. Snažiť sa ďalej pokračovať v spolupráci s českými a americkými partnermi pri riešení otázok výchovy k demokratickému občianstvu.

Ako priority v roku 2008 boli stanovené tieto úlohy:

  1. rozšíriť odbornú diskusiu k týmto témam na širšiu odbornú verejnosť a na regionálnu úroveň s aktívnym získavaním a zapájaním učiteľov a žiakov,
  2. koncepčne podchytiť multikultúrnu výchovu v školskom prostredí – konkrétne v obsahovej prestavbe,
  3. snažiť sa viac otvoriť verejnú diskusiu k pripravovanej všeobecnej kurikulárnej reforme školstva na Slovensku.

Tretí deň konferencie patril podpore čítania, čitateľskej gramotnosti a v tejto súvislosti téme didaktickej komunikácie a tvorbe pojmov – procesu nevyhnutnému pre učenie sa. V panelovej diskusii prezentovali Zuzana Stanislavová a Ľudmila Liptáková z Prešovskej univerzity, Veronika Adamčíková a Pavol Tarábek z pedagogického vydavateľstva Didaktis.

Počas konferencie prebiehala výstava odbornej pedagogickej literatúry a rôznych vzdelávacích projektov. Sprievodné spoločenské podujatia aj tento rok prispeli k tradične príjemnej a slávnostnej atmosfére konferencie. Na konferencii boli odovzdané ocenenia, medzi ktoré tradične patria: Hlavná cena Združenia Orava, Čestné členstvo, Cena zakladateľov a Ďakovný list. Boli tiež noví certifikovaní lektori združenia.

Závery konferencie:

Vo vzťahu k Ministerstvu školstva SR:

  1. Účastníci konferencie Inovácie v škole 2007 vyzývajú MŠ SR, aby koncepčne a priamo podporovalo inovačné programy, ktoré sa podieľajú na rozvoji kľúčových kompetencií a rátalo s využitím potenciálu existujúcich inovatívnych programov pri realizácii obsahovej zmeny v procese transformácie vzdelávacieho systému. Medzi takéto overené a úspešné inovačné programy patrí veľa vzdelávacích programov profesijných MVO, vrátane Združenia Orava pre demokraciu vo vzdelávaní.
  2. Vyzýva MŠ SR prijať stratégiu podpory overených pedagogických inovácií.
  3. Navrhuje iniciovať schválenie oficiálneho odporúčania titulov mimočítankového čítania pre školy z najnovšej pôvodnej slovenskej a prekladovej produkcie.

Vo vzťahu ku školám a učiteľom:

  1. Ešte viac ako doteraz venovať pozornosť inováciám v škole ako nutnej súčasti prípravy na zvládnutie náročnej školskej reformy. Využívať vo väčšej miere skúsenosti inovačných učiteľov a prekonávať zabehnuté stereotypy.
  2. Venovať väčšiu pozornosť rozvíjaniu čitateľskej gramotnosti vo všetkých vyučovacích predmetoch.
  3. Snažiť sa o sebavzdelávanie v oblasti porozumenia textu a stratégií jeho rozvíjania.
  4. Usilovať sa o väčšiu primeranosť pri osvojovaní si pojmov žiakmi.

Marcela Maslová
Pavol Pánik

Združenie Orava

Združenie Orava ďakuje za podporu konferencie Nadácii otvorenej spoločnosti, Bratislava a Projektu Civitas, USA.

doc.png   Program konferencie

doc.png   Pracovné dielne