Čítanie
 
Home arrow Akcie arrow 7.-9. november 2008 - Inovácie v škole 2008
7.-9. november 2008 - Inovácie v škole 2008 Tlačiť E-mail

 

orava.jpg
 

Inovácie v škole 2008

V poradí už deviaty ročník konferencie Inovácie v škole  organizovalo Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní a Európska komisia, Zastúpenie v SR,  v dňoch 7.-9. novembra 2008 v hoteli Permon v Podbanskom. Konferencie sa  zúčastnilo takmer dvesto učiteľov, riadiacich školských pracovníkov,  zástupcov mimovládnych organizácií a iných domácich a zahraničných inštitúcií, ktorí spolu diskutovali a zdieľali  skúsenosti a pohľady na aktuálne témy týkajúce sa školstva a školskej politiky.  23 interaktívnych pracovných dielní rozvrhnutých do štyroch časových blokov poskytlo účastníkom príležitosť zoznámiť sa s novými metódami učenia, ukážkami  aktivít a projektov využiteľných v školskej praxi. 20 okrúhlych stolov, ktorých prvý blok  konferenciu otvoril a druhý blok uzavrel, opäť potvrdilo, že táto forma diskusií si našla trvalé miesto u účastníkov a poskytuje účinné využitie časového aj odborného potenciálu.

Do piatkovej panelovej diskusie Školská reforma a školská prax prijali pozvanie prof. PhDr. Miron Zelina, DrSc. a PhDr. Ľubomír Pajtinka, poradcovia ministra školstva SR. Miron Zelina vo svojom príspevku zdôraznil základné piliére školskej reformy, ktorými sú Európa a Slovensko (podpora národnej a európskej identity), filozofia (teória tvorivo-humanistickej výchovy) a obsah (v rámci štátneho a školského vzdelávacieho programu). Za úspech považuje uskutočnenú reformu vo vzdelávaní cudzích jazykov a ITK, čím sa zvýši kvalifikovanosť slovenských občanov vrámci celej  Európy. Čo sa týka mimovládnych organizácií, ich prínos pre školskú reformu je podľa Mirona Zelinu predovšetkým v oblasti rozvoja inovatívnej metodiky a prístupov. Ako pozitívny krok ďalej považuje aj nový zákon o pedagogických zamestnancoch, ktorý vytvára nové podmienky pre ďalšie vzdelávanie učiteľov.

Podľa Ľubomíra Pajtinku, od revolúcie v oblasti školstva neprebehli žiadne reformy, len čiastkové zmeny. Reformy sa začínajú realizovať až v tejto dobe. Pritom preťaženosť žiakov je evidentná: v roku 1989 strávili žiaci v škole 207 dní, zatiaľ čo v roku 2006 už len 187 dní, z obsahu vzdelávania sa však nič neubralo. Podľa Pajtinku sa preto nemôžeme čudovať, že náš žiak v škole vôbec nie je šťastný a vôbec sa neučí rád. Podľa neho práve tu majú nezastupiteľné miesto kvalitné metódy a formy práce učiteľa. Reforma v užšom slova zmysle je reformou  v obsahu, metódach a formách, zatiaľ čo reforma v širšom slova zmysle sa zameriava na zmenu a prispôsobenie zákonov. Reformy v takom rozsahu, ako práve prebiehajú, sa v našej krajine neuskutočnili od čias Márie Terézie. Bol najvyšší čas, Slovensko si už dlhšie čakať nemohlo dovoliť. Z krajín EU sme poslednou krajinou, ktorá spustila obsahovú reformu.

V sobotu  8.11. 2008 v dopoludňajších hodinách sa uskutočnila panelová diskusia  na tému: Multikultúrna výchova v kontexte prebiehajúcej školskej reformy. Pozvanie do tejto diskusie prijali a príspevky v nej prezentovali: Mária Kadrliaková - zástupkyňa Európskej komisie v Slovenskej republike, Barbora Kahátová z Nadácie otvorenej spoločnosti, Alica Petrasová zo Združenia Orava, Peter Dráľ z Nadácie Milana Šimečku a napokon Mária Bezáková za ZŠ v Topolčanoch. Každý z menovaných hostí predniesol úvodom svoj príspevok k danej téme a prístup k problematike.

            Ako prvá predniesla príspevok Mária Kadrliaková. Spomenula skutočnosť, že rok 2008 je EU vyhlásený za Rok medzikultúrneho dialógu. V rámci neho prebieha množstvo kultúrnych akcií, sústredených na dve nosné oblasti. Prvou oblasťou  je dialóg o formách medzikultúrnych stretnutí a komunikácie a druhou je rozvíjajúci sa dialóg o spoločných hodnotách. V príspevku spomenula tiež programy, ktoré sú zacielené na výmenu skúseností a vedomostí. Pozitívne hodnotila aj to, že panuje v nich plodná medzikultúrna a inovačná atmosféra a vyjadrila nádej, že tieto programy sa budú ďalej rozvíjať a budú mať rastúci počet účastníkov aj na Slovensku. Európska komisia a jej zastúpenie v SR zastrešuje projekty zamerané na medzikultúrny dialóg.

            V nasledovnom príspevku Barbora Kahátová informovala o činnosti a programoch Nadácie otvorenej spoločnosti so zameraním na multikultúrnu výchovu. Uviedla, že zvláštnu pozornosť venujú vzdelávaniu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Predstavila tiež publikáciu Multikultúrna výchova v škole a špecifikovali jej ciele ako: dosiahnutie kultúrnej tolerancie, vzájomný rešpekt a budovanie nediskriminačných vzťahov, koncipovanie novej filozofie školy v súvislosti s novou školskou reformou. Podala  informáciu o prebiehajúcom výskume v školách medzi žiakmi 8. a 9. ročníkov zameranom na ich vnímanie kultúrnej odlišnosti. Predstavila možnosti spolupráce so školami a pedagógmi, ako je sprostredkovanie praktických materiálov a pomôcok pri realizácii multikultúrnej výchovy a informovala o možnosti získania grantu na projekty pomáhajúce školám zavádzať multikultúrnu výchovu (napr. tútoring, poradenstvo, konzultácie s mimovládkami a pod.).

            Ďalším príspevkom diskusiu obohatila Alica Petrasová . Uviedla aktivity, ktoré sú realizované v rámci Združenia Orava. Vstup do diskusie otvorila teoretickým porovnaním škály interpretácií multikultúrnej výchovy prostredníctvom definícií E. Mistríka, J. Prúchu a spomenula aj ďalších autorov. Venovala sa tiež otázkam uplatňovania multikultúrnej výchovy v praxi. V tej súvislosti charakterizovala 3 prístupy praktického využitia podľa P. Gorského. Prestavila tiež práve vydanú jej vlastnú publikáciu Kriticky mysliaci učiteľ - tvorca kvality školy, ktorá obsahuje aj diskutovanú tému. Zdôraznila potrebu a význam vypracovania štandardov pre túto teraz už povinnú prierezovú tému Štátneho vzdelávacieho programu. Ako konkrétny príklad uviedla štandard sledujúci a charakterizujúci proces tvorby učebného prostredia triedy zameraného na medzikultúrne porozumenie.

            Peter Dráľ vo svojom vstupnom príspevku predstavil program a aktivity Nadácie Milana Šimečku pre oblasť multikultúrnej výchovy. Ich cieľom je dosiahnuť, aby sa škola stala multikultúrne citlivá a priateľská. Osobitne účastníkov zaujala tá časť jeho príspevku, v ktorej hovoril a predstavil koncepciu experimentálneho testovania vzdelávacieho modulu multikultúrnej výchovy prostredníctvom „online" kurzu cez internet. Detailnejšie opísal vzdelávací modul, ktorého cieľom je rozvíjať interkultúrne kompetencie učiteľov. Online kurz má 10 tematických celkov. Účastníkov panelovej diskusie tiež odkázal na informačný portál a internetový portál ich nadácie.

            Na záver úvodných príspevkov vystúpila Mária Bezáková, ktorá charakterizovala proces zapracovávania Štátneho vzdelávacieho programu (ŠVP) do Školského vzdelávacieho programu (ŠkVP) pod veľkým časovým termínovým tlakom. Pozitívne hodnotila skutočnosť, že multikultúrna výchova sa stala jednou zo siedmych prierezových tém vo vzdelávacích programoch. Začiatky realizácie multikultúrnej výchovy na Základnej škole v Topolčanoch prezentovala nielen slovne, ale priniesla aj farebné fotoukážky týchto hodín v niekoľkých triedach a nechala kolovať medzi účastníkmi panelovej diskusie.

            Po príspevkoch jednotlivých hostí panelovej diskusie vystúpilo niekoľko účastníkov z pléna. Pripomenuli, že napriek nášmu úsiliu sa nepodarilo rozšíriť odbornú diskusiu k týmto témam a celkove otázky školskej reformy na širšiu odbornú verejnosť a už vôbec nie na širokú verejnosť na regionálnej úrovni tak, ako sme si to vytýčili pred rokom. Príprava reformy a prediskutovanie tém vrátane témy o multikultúrnej výchove prebehlo napokon v úzkych pracovných skupinách pod vedením ŠPÚ. Krátke predstavenie odbornej verejnosti bolo na niekoľkých stretnutiach, ale na širšiu odbornú diskusiu opäť nezostal čas. Téma multikultúrnej výchovy sa však do obsahovej prestavby dostala. P. Pánik v diskusii vyjadril názor, že trendom vo svete je  interkultúrny dialóg, transkultúrne vzdelávanie  v multikultúrnom prostredí a ide v nich o to, aby sa v globálnom kontexte oslabovalo a odbúravalo vnímanie cudzinectva  a podporovalo vnímanie, prijímanie a akceptovanie inakosti - ako prirodzenej škály ľudskej diverzity.

 

            Ako závery z panelovej diskusie vyplynuli:

 

1/ Od tohto školského roku sa multikultúrna výchova stala povinnou súčasťou vzdelávacích programov - ako prierezová téma a aj mimovládne organizácie sa zapájajú svojimi príspevkami do prípravy učiteľov na jej úspešné zvládanie. V tomto trende neustávať, naopak ho viacej rozvíjať.

 

2/  Využiť existujúce celoeurópske akcie a aktívne sa do nich zapájať . Využívať programy a projekty Európskej komisie pre rozvoj interkultúrnej výchovy a vzdelávania. Naďalej hľadať nové účinné formy pre výmenu skúseností, pri objavovaní spoločných európskych hodnôt, pri rozvíjaní porozumenia a akceptácii odlišností.

 

3/ Pokračovať v úzkej spolupráci mimovládnych organizácií a ponúkať školám naše koncepcie, programy a materiály pre úspešné napĺňanie ich školských vzdelávacích programov v tejto tematickej oblasti.

 

V rámci vlastných možností realizovať monitoring, prieskum ale aj výskum medzikultúrneho vnímania žiakov v triedach i mimoškolských aktivitách, podporovať a zapájať sa do odborných výskumov, zameraných na kultúrnu toleranciu, vzdelávanie sociálne znevýhodnených žiakov a na ďalšie javy súvisiace s procesom multikultúrnej výchovy.

Sobota popoludní patrila predovšetkým členom Združenia Orava, ale aj ostatným prítomným, ktorí sa zúčastnili Valného zhromaždenia členov združenia. Ako po iné roky, ani tento nezabudli organizátori konferencie  na sprievodné spoločenské podujatia, ktoré už tradične dodávajú tejto konferencii špeciálnu atmosféru. V piatok večer pozval Prezident Združenia Orava na neformálne stretnutie všetkých nových, budúcich (ale aj starých) členov  združenia. V sobotu bol večer venovaný slávnostnému odovzdávaniu Ceny Združenia Orava a ostatných cien a poďakovaní.

 

Pavol Pánik a Marcela Maslová

Združenie Orava

 

Konferenciu podporila Nadácia otvorenej spoločnosti, Bratislava.

Program konferencie